Tretí!

Ubehol tretí rok života, ja som o tom nestihla nič napísať a teraz sa upínam k predstave, že to napravím kým sa dvojčatá vyblbnú vo vani. Trojročné ľudské mláďatá sú nesporne fascinujúce objekty k pozorovaniu! Samozrejme s prestávkami. Aj toho najodolnejšieho človeka skôr či neskôr zlomí opakujúce sa “To je moje!”, “On mi to bere!”,… Pokračovať »

O maminke pracujúcej

“Ty nejdeš do práce!” hovorieval mi Filipko vždy ráno, keď sme vyprevádzali tátu. A ja som mu na to odpovedala, že aj ja raz budem musieť zase chodiť do práce. No a každé “raz” raz nastane. Toto pred bezmála dvomi mesiacmi, ale ja som o tom ešte nemala čas napísať. Život sa zahustil tak, že v… Pokračovať »

Hra skončila.

Začíname na ostro. Nijak sa netajím tým, že nie som maminka zavesená na svojich deťoch. Vedome nechávam babičky a ostatných členov rodiny budovať si vzťah ku dvojčatám podľa toho, ako to chcú oni, nie ja. Za toho dva a pol roka som to vyhodnotila ako prístup prospešný pre všetkých. Deti sú zvyknuté na rôznych ľudí… Pokračovať »

December 2018. A nešlo by ten čas zastaviť, sakra?

December bol neúprosne rýchly, plný adrenalínu a na romantiku v podobe písania na blog nebol čas. Bol jednoducho predzvesťou veľkých zmien a zatíňania zubov, ktoré ma čakajú v Januári. Nebudem ale predbiehať. Všetko sa včas objaví v niektorom z príspevkov, pretože, ako mi raz ktosi povedal: „ešteže ty sa zo všetkého rada vypíšeš“. Na začiatku… Pokračovať »

Ja, mama dvojčiat versus ja, mama

“Keď robíš niečo bohumilé a odsudzuješ tých, ktorí to nerobia, si v pasci svojho ega.” znie voľný preklad múdra, na ktoré som naďabila pasívne sa prechádzajúc po filozofických zákutiach Facebooku. Vraj to povedal Mooji. Ja som si vetu presadila do svojej vlastnej záhradky a v mojich podmienkach začala naberať trochu inú podobu, než bola tá… Pokračovať »

Kam na výlety s deťmi?

Včera ubehli dva roky od môjho prvého blogu. Rozhodla som sa, že to oslávim kompilátom toho najlepšieho z našich dovoleniek s deťmi. Určite rozumiete, že pod pojmom „dovolenka s dvojčatami do dvoch rokov“ sa v skutočnosti skrýva „cestovanie pre otrlých, obohatené o chvíle pripomínajúce oddych a dovolenkové zážitky“. Pokiaľ vás tento popis reality zaujal a… Pokračovať »

V Krkonošiach rastú: mama strom a tata strom.

K čomu mi vlastne takýto blog je? Túto otázku si kladiem raz ročne. Vždy, keď príde faktúra za doménu a hosting. Písať si denníček na papier a strkať do šuplíka by vyšlo lacnejšie. Nebola by to však taká krikľavá zrážka s realitou. Píšem si sem všlijaké krásne pripomienky tohto vzácneho obdobia, ktoré sa plíživo končí… Pokračovať »

Jesenných milión farieb a ďalší gram múdrosti

Je tu jeseň. Pre nás všetkých ďalšia v poradí, pre Filipka prvá vražedná. Oni totiž na jeseň padajú listy a Filipko má z každého jedného panický strach. Asi bol v minulom živote listnatým stromom. Ako dospelákovi sa vám neraz zacnie po tejto schopnosti všeličo si predstaviť, všeličomu uveriť. Našťastie je to len prechodná fáza do… Pokračovať »

Byť matkou sa oplatí

Mala som rozpísaný koncept o skrytých výhodách  úspešného rozmnožovania sa. (O zjavných výhodách neúspešných pokusov o rozmnožovanie sa, o tom viete isto viac vy než kdejaký úbohý rodič dvojčiat.) Lenže potom prešlo dnešné odpoludnie a ja som ten koncept vyhodila. Niežeby tie výhody prestali existovať, ale život tak nejak priniesol zase novú perspektívu. Je pondelok,… Pokračovať »

Dvojroční pražáci v prírode

Dvojčatá majú za sebou týždňový pobyt v prírode. Vyzerajú ako vojnoví veteráni, ale prežili to. Lukáškovi sa nos, na ktorom pristal keď sa ohýbal po kamienok, zahojil už úplne. Tie štyri obité kolená a jedna hrča na čele sa časom určite zahoja tiež. Žiadna cena bez trvalých následkov totiž nie je privysoká, keď ide o… Pokračovať »

◀ ▶

  • Od štyroch k dvom
    Zverejnené od

    Je to jednoduché. Niekde to ide „od deseti k pěti“, u nás aktuálne od štyroch k dvom. Prvý čaro dvoch objavil Lukáško. Nejaké dva mesiace s nadšením a absolútnou istotou trávi čas postavený na dvoch nohách. Bez rúk. Ale okrem cieleného pupkáča na matrac sa nikdy neodvážil pohnúť. „Si trápny“ povedal mu pravdepodobne brácha v tej… Pokračovať »

  • Prvý!
    Zverejnené od

    Prežili sme prvý rok! Oslava síce prebehla v nemocnici, ale všetci sme stále nažive a to je dôležité. Len Lukáško je vylepšený o frajerské priliehavé tielko prekrývajúce popáleniny od kávy, ktorú na seba vylial pár dní pred svojimi narodeninami. To asi aby som nemohla machrovať, že sme vydržali celý rok bez ujmy. Nedá sa nič… Pokračovať »

  • Čo jedia moje deti?
    Zverejnené od

    Za posledný týždeň som sa skúsila pozrieť bližšie na zdravé stravovanie detí (a trochu i nás, dospelých). Doteraz som sa skúmaniu bránila. Bála som sa, že by to dopadlo podobne hystericky ako s gúglením chorôb. A čuduj sa svete, ono to presne tak i dopadlo. Za pár dní prechádzania príspevkov v skupine Čo jedia zdravé deti?  som pochopila… Pokračovať »

  • Ajhľa, človek!
    Zverejnené od

    Tak si dnes ráno pijem kávu a pozerám včerajšie správy, ešte netušiac, že sa v nasledujúcom momente niečo zmení. To niečo zapríčinil Lukáško. Prišiel s dospeláckym výrazom v tvári, vyhodil plienku plnú svojho zadku na gauč, hlavu si oprel o mňa a bez veľkých rečí začal sledovať správy. Aj kávičku by si so mnou hádam… Pokračovať »

  • Maminkine rekordy: smutné i veselé
    Zverejnené od

    O tom, že som ja maminka šikovná, svedčia i nové osobné rekordy, ktoré som stihla nazbierať za (stále ešte necelý) prvý rok s mojimi dvojčatami. Nezaháľam. Prvý a najzásadnejší rekord mám váhový. Tehotenstvo samozrejme nepočítam, to by mohol machrovať každý. Ja som zvládla od pôrodu pribrať krásnych 15 kíl, čo je 10 kíl naviac oproti… Pokračovať »

  • Historický vývoj kočíkovania v prvom roku matky dvojčiat
    Zverejnené od

    „To to ubehlo.“ povzdychne si neraz nejedna maminka. Proste keď ste maminkou, čas letí oveľa rýchlejšie, než by ste chceli. Chalani budú mať čo nevidieť rok a ja začínam rozmýšľať nad tým, čím všetkým sme si spolu prešli. Napríklad len taká blbosť ako kočíkovanie. Za ten čas stihla prejsť niekoľkými vývojovými stupňami, ktoré majú – predpokladám… Pokračovať »

  • Priznania zlej, zlej matky.
    Zverejnené od

    Nadišla chvíľa na trošku toho bulváru. Áno, aj toto sa deje za zavretými dverami nášho bytu. Tomu neuveríte! Čítajte hneď teraz! Práve som dojedla posledný plátok melóna, ktorý som kúpila deťom. No a čo. Aj tak o tom nevedia a ešte tam majú marhule a banány. V zime som dávala deti v kočíku do vnútrobloku,… Pokračovať »

  • O kockách, pretekoch a havarovanom tanieri
    Zverejnené od

    Tuším som zmeškala tri príspevky. To sa nedá nič robiť. Posledné tri stredy som sa našla vždy v neprívetivej nálade. Sadla som si za počítač a zistila, že mnou lomcuje zlosť. Hoci sa snažím písať tento blog ako akýsi autentický obraz prvých rokov môjho materstva (a možno aj posledných, ak mi tá grafománia vydrží dosť… Pokračovať »

  • … a chleba je drahý
    Zverejnené od

    „Tak napíš občas o tom, aké to máš ťažké a aké zlé je mať dvojčatá. Ľudí nebaví čítať o tom, že si happy a všetko zvládaš.“ poradil mi snúbenec, keď sme sa bavili o zvyšovaní návštevnosti blogu. Dobre, za pokus to stojí. Ale ako napísať text, pod ktorý by sa kľudne mohla podpísať Zóna A,… Pokračovať »

  • Ako Lukáško s Filipkom prvý krát šibali
    Zverejnené od

    Keď žijete svoj prvý rok, deje sa prvý krát všetko. Aj Veľká noc. Táta uplietol korbáč a mlátilo sa ako sa patrí. Najprv sa zdalo, že z toho nič nebude. Na nijaké dramatické oslavovanie Veľkej Noci si historicky nespomínam, takže keď som vyrástla zo zdobenia vajíčok, znamenal pre mňa tento sviatok iba zavreté obchody a… Pokračovať »