Život od pása nahor

Ležanie na JIP pražskej pôrodnice u Apolináře nemôže byť nikdy nijak dôstojné. Stotožnila som sa s tým. Vlastne je to pocit nijak nepríjemný. Nič nemôžete urobiť dobre ani zle, proste len tak existujete od pása nahor ako kus mäsa na pulte. V zľave. A to “něco na náladu”, čo Vám anestezioložka so sprisahaneckým mrknutím oka šupla do epidurálu, ešte zrejme účinkuje. Naviac dostanete prášok na spanie. Užila som si to ako klystýr pred operáciou.

Ono, tiež sa to vôbec nemuselo stať. Možno by som bola ešte dnes tehotná a čakala, kým sa moje deti naučia v maternici hovoriť. Svet je plný rôznych podivných vecí a byť prijatá na oddelenie rizikového tehotenstva, kde vám nikto nepovie prečo tam ste a čo s vami chcú robiť, je jednou z nich. Vraj „odpočívejte, pak už nebudete mít kdy“. To som mohla aj doma, ty múdra. Doktori sú tiež len ľudia. Našťastie potom prišlo ráno a s ním šéf oddelenia. Spočítal to, zistil, že som mala dávno rodiť a nerodím. Možno preto je i šéfom. Za tri hodiny ma rezali. A dobrodružstvo začína!

Napísala sdvojcatami