Zápas o dôstojnosť

Proste sa cítite ako idiot, tomu sa nedá vyhnúť. Dni trávite hovorením na ľudské miniatúry, ktoré vám nerozumejú. Roztomilo sa na vás usmievajú, naťahujú ručičky a vy na ne šušlete ako o dušu spasenú. Témy na monológ sa zužujú, až napokon sa prichytíte pri tom, že pri každom prebaľovaní komentujete to, čo ste našli v plienke.

A potom sa počujete hovoriť vety ako: “Nejedz toho bráchu!”, “Nó, super si si to hovno rozotrel.”, “Tak ukáž kam až dočúraš.” Stále na tie ničomu nerozumejúce stvorenia. Snaha zachrániť si vlastnú dôstojnosť – alebo akékoľvek jej zbytky – aspoň sama pred sebou sa stáva prioritou číslo jedna.

Napísala sdvojcatami