Posts Tagged: rodičovstvo

Ubehol tretí rok života, ja som o tom nestihla nič napísať a teraz sa upínam k predstave, že to napravím kým sa dvojčatá vyblbnú vo vani. Trojročné ľudské mláďatá sú nesporne fascinujúce objekty k pozorovaniu! Samozrejme s prestávkami. Aj toho najodolnejšieho človeka skôr či neskôr zlomí opakujúce sa “To je moje!”, “On mi to bere!”,… Pokračovať »

Je tu jeseň. Pre nás všetkých ďalšia v poradí, pre Filipka prvá vražedná. Oni totiž na jeseň padajú listy a Filipko má z každého jedného panický strach. Asi bol v minulom živote listnatým stromom. Ako dospelákovi sa vám neraz zacnie po tejto schopnosti všeličo si predstaviť, všeličomu uveriť. Našťastie je to len prechodná fáza do… Pokračovať »

Mala som rozpísaný koncept o skrytých výhodách  úspešného rozmnožovania sa. (O zjavných výhodách neúspešných pokusov o rozmnožovanie sa, o tom viete isto viac vy než kdejaký úbohý rodič dvojčiat.) Lenže potom prešlo dnešné odpoludnie a ja som ten koncept vyhodila. Niežeby tie výhody prestali existovať, ale život tak nejak priniesol zase novú perspektívu. Je pondelok,… Pokračovať »

Ja hovorím po slovensky, táta po česky a každé dvojča používa úplne iný dialekt miminkovštiny. Tú už by niekto mohol konečne kodifikovať, majú v tom fakt bordel. U nás doma teda nenájdete dvoch ľudí, ktorí by hovorili rovnako. Tak napríklad, všetci sa pozeráme na jednu vec a ja prehlásim, že je to keksík, táta povie… Pokračovať »

Tak nejako sa tušilo, že naše deti budú fakt veľké. Už rozmery pri pôrode všeličo napovedali. Rýchla výmena oblečenia, kedy som sa sama strácala v tom, čo ešte dokážem s prižmúrením oka prehlásiť za oblečené, tomu pritakala. No a potom je tu fakt, že slová „daj ham“, nasledované dupotom nožičiek a neznesiteľne ukňučaným „haaaaam, haaaam“,… Pokračovať »

Nostalgicky spomínam na časy, nie tak dávne, kedy moje deti s nadšením ničili len seba a náš majetok. Nedávno svoje portfólio rozšírili o svoju maminku. Že také malé deti nemôžu dospelákovi nič urobiť? To by ste sa divili. Správne namierený detský laktík, či celých 14 kíl malého človeka hodených s rozbehom na môj chrbát, dokáže… Pokračovať »

To sú také roztomilé chvíle, kedy si túto vetu opakujem znovu a znovu. Byť normálnym človekom sa nám nepodarí ani v tých vzácnych chvíľach, kedy na tento cieľ môžeme upriamiť všetky naše sily. Napríklad keď tri dni putujeme po úplne opustenom hrebeni, kde nestretneme nikoho okrem bačov a oviec. Potrebujeme len to, čo máme na… Pokračovať »