Tretí!

Ubehol tretí rok života, ja som o tom nestihla nič napísať a teraz sa upínam k predstave, že to napravím kým sa dvojčatá vyblbnú vo vani. Trojročné ľudské mláďatá sú nesporne fascinujúce objekty k pozorovaniu! Samozrejme s prestávkami. Aj toho najodolnejšieho človeka skôr či neskôr zlomí opakujúce sa “To je moje!”, “On mi to bere!”,… Pokračovať »

O maminke pracujúcej

“Ty nejdeš do práce!” hovorieval mi Filipko vždy ráno, keď sme vyprevádzali tátu. A ja som mu na to odpovedala, že aj ja raz budem musieť zase chodiť do práce. No a každé “raz” raz nastane. Toto pred bezmála dvomi mesiacmi, ale ja som o tom ešte nemala čas napísať. Život sa zahustil tak, že v… Pokračovať »

Hra skončila.

Začíname na ostro. Nijak sa netajím tým, že nie som maminka zavesená na svojich deťoch. Vedome nechávam babičky a ostatných členov rodiny budovať si vzťah ku dvojčatám podľa toho, ako to chcú oni, nie ja. Za toho dva a pol roka som to vyhodnotila ako prístup prospešný pre všetkých. Deti sú zvyknuté na rôznych ľudí… Pokračovať »

December 2018. A nešlo by ten čas zastaviť, sakra?

December bol neúprosne rýchly, plný adrenalínu a na romantiku v podobe písania na blog nebol čas. Bol jednoducho predzvesťou veľkých zmien a zatíňania zubov, ktoré ma čakajú v Januári. Nebudem ale predbiehať. Všetko sa včas objaví v niektorom z príspevkov, pretože, ako mi raz ktosi povedal: „ešteže ty sa zo všetkého rada vypíšeš“. Na začiatku… Pokračovať »

Ja, mama dvojčiat versus ja, mama

“Keď robíš niečo bohumilé a odsudzuješ tých, ktorí to nerobia, si v pasci svojho ega.” znie voľný preklad múdra, na ktoré som naďabila pasívne sa prechádzajúc po filozofických zákutiach Facebooku. Vraj to povedal Mooji. Ja som si vetu presadila do svojej vlastnej záhradky a v mojich podmienkach začala naberať trochu inú podobu, než bola tá… Pokračovať »

Kam na výlety s deťmi?

Včera ubehli dva roky od môjho prvého blogu. Rozhodla som sa, že to oslávim kompilátom toho najlepšieho z našich dovoleniek s deťmi. Určite rozumiete, že pod pojmom „dovolenka s dvojčatami do dvoch rokov“ sa v skutočnosti skrýva „cestovanie pre otrlých, obohatené o chvíle pripomínajúce oddych a dovolenkové zážitky“. Pokiaľ vás tento popis reality zaujal a… Pokračovať »

V Krkonošiach rastú: mama strom a tata strom.

K čomu mi vlastne takýto blog je? Túto otázku si kladiem raz ročne. Vždy, keď príde faktúra za doménu a hosting. Písať si denníček na papier a strkať do šuplíka by vyšlo lacnejšie. Nebola by to však taká krikľavá zrážka s realitou. Píšem si sem všlijaké krásne pripomienky tohto vzácneho obdobia, ktoré sa plíživo končí… Pokračovať »

Jesenných milión farieb a ďalší gram múdrosti

Je tu jeseň. Pre nás všetkých ďalšia v poradí, pre Filipka prvá vražedná. Oni totiž na jeseň padajú listy a Filipko má z každého jedného panický strach. Asi bol v minulom živote listnatým stromom. Ako dospelákovi sa vám neraz zacnie po tejto schopnosti všeličo si predstaviť, všeličomu uveriť. Našťastie je to len prechodná fáza do… Pokračovať »

Byť matkou sa oplatí

Mala som rozpísaný koncept o skrytých výhodách  úspešného rozmnožovania sa. (O zjavných výhodách neúspešných pokusov o rozmnožovanie sa, o tom viete isto viac vy než kdejaký úbohý rodič dvojčiat.) Lenže potom prešlo dnešné odpoludnie a ja som ten koncept vyhodila. Niežeby tie výhody prestali existovať, ale život tak nejak priniesol zase novú perspektívu. Je pondelok,… Pokračovať »

Dvojroční pražáci v prírode

Dvojčatá majú za sebou týždňový pobyt v prírode. Vyzerajú ako vojnoví veteráni, ale prežili to. Lukáškovi sa nos, na ktorom pristal keď sa ohýbal po kamienok, zahojil už úplne. Tie štyri obité kolená a jedna hrča na čele sa časom určite zahoja tiež. Žiadna cena bez trvalých následkov totiž nie je privysoká, keď ide o… Pokračovať »

  • Zápas o dôstojnosť

    Zverejnené od

    Proste sa cítite ako idiot, tomu sa nedá vyhnúť. Dni trávite hovorením na ľudské miniatúry, ktoré vám nerozumejú. Roztomilo sa na vás usmievajú, naťahujú ručičky a vy na ne šušlete ako o dušu spasenú. Témy na monológ sa zužujú, až napokon sa prichytíte pri tom, že pri každom prebaľovaní komentujete to, čo ste našli v… Pokračovať »

  • Budem proste bohovská

    Zverejnené od

    Bola som presvedčená o tom, že zo mňa určite nebude žiadna hysterická matka. Budem cool a free. Hádajte ako som dopadla. Moje deti umierajú aspoň päťkrát denne. Či už sa im kýchnutím zastaví srdce, alebo ublinknutie znamená nevyliečiteľnú chorobu. Keď k tomu pripočítam fakt, že žijem uprostred spektra rôznorodých názorov, ktoré iným a jedinečným spôsobom… Pokračovať »

  • 5 vecí, ktoré ma po pôrode štvú. A nikto ma nevaroval.

    Zverejnené od

    Vždy som chcela napísať niečo s nadpisom 5 vecí, ktoré … . Konečne!  Ľudia s názorom Čakala som, že si porodím svoje nádherné dvojčatká a všetci ma budú chváliť, akí sú krásni, ako priberajú a papajú, ako ich suprovo obliekam, ako s nimi cvičím, ako sa im venujem. Čakala som, že budem najvyššia inštitúcia pre… Pokračovať »

  • Ešteže niesú hnusní

    Zverejnené od

    Keď už začínam byť zmierená s tým, že s deťmi zostanem v pôrodnici do ich puberty, nastáva neuveriteľný zlom v podobe tých čarovných slov: “Pokud se nic nestane, zítra Vás pustíme.” Nič sa nestalo, Filipkova záhadná teplota, na ktorú antibiotiká zabrali bola zažehnaná, žiadne dieťa nezožltlo. Tatínek nás naložil do auta a doviezol domov. Popri… Pokračovať »

  • Črepiny každodennej absurdity

    Zverejnené od

    “Maminko, to dítě máte poblitý. Nemůžete ho mít takhle v mokrým.” Prezliekam dieťa. “Proboha co to děláte!?” To, čo si myslíte. Dávam svojmu miminku na koštovku bourbon s ľadom a vy ste ma pristihli. “Říkali jsme si přece že po jídle to dítě nesmíte převlíkat!” Ospravedlňujem sa a hovorím si, že je to lepšie než… Pokračovať »

  • Interval nad zdravý rozum

    Zverejnené od

    Je jedno, či deti spia a ja to chcem využiť na umlčanie bolesti ktorú na mňa kričí jazva po cisári. Alebo chcem ísť na záchod. Osprchovať sa. Prezliecť z poblitého a pokadeného pyžama. (Deťmi!) Čokoľvek. Intervaly proste tikajú. Asi hodinu prebaľujem. Zdá sa vám to veľa? Nie je keď spotrebujete na jedno vystresované dieťa 4… Pokračovať »

  • Daj si cukrík

    Zverejnené od

    Dni v pôrodnici sa postupne začínali ponášať na absurdnú poviedku, ktorú som nečítala. Čakala som niečo ako: “Moja, si hustá, že si vynosila 7 kíl hmoty rozdelenej do dvoch živých detí. Daj si cukrík.” Cukrík som nedostala. Ani lízatko. Zato som vyfasovala dve miminka bez tutoriálu.   Hovorili, že miminká sa prisávajú k prsu, z… Pokračovať »

  • Život od pása nahor

    Zverejnené od

    Ležanie na JIP pražskej pôrodnice u Apolináře nemôže byť nikdy nijak dôstojné. Stotožnila som sa s tým. Vlastne je to pocit nijak nepríjemný. Nič nemôžete urobiť dobre ani zle, proste len tak existujete od pása nahor ako kus mäsa na pulte. V zľave. A to “něco na náladu”, čo Vám anestezioložka so sprisahaneckým mrknutím oka šupla do… Pokračovať »