Tretí!

Ubehol tretí rok života, ja som o tom nestihla nič napísať a teraz sa upínam k predstave, že to napravím kým sa dvojčatá vyblbnú vo vani. Trojročné ľudské mláďatá sú nesporne fascinujúce objekty k pozorovaniu! Samozrejme s prestávkami. Aj toho najodolnejšieho človeka skôr či neskôr zlomí opakujúce sa “To je moje!”, “On mi to bere!”,… Pokračovať »

O maminke pracujúcej

“Ty nejdeš do práce!” hovorieval mi Filipko vždy ráno, keď sme vyprevádzali tátu. A ja som mu na to odpovedala, že aj ja raz budem musieť zase chodiť do práce. No a každé “raz” raz nastane. Toto pred bezmála dvomi mesiacmi, ale ja som o tom ešte nemala čas napísať. Život sa zahustil tak, že v… Pokračovať »

Hra skončila.

Začíname na ostro. Nijak sa netajím tým, že nie som maminka zavesená na svojich deťoch. Vedome nechávam babičky a ostatných členov rodiny budovať si vzťah ku dvojčatám podľa toho, ako to chcú oni, nie ja. Za toho dva a pol roka som to vyhodnotila ako prístup prospešný pre všetkých. Deti sú zvyknuté na rôznych ľudí… Pokračovať »

December 2018. A nešlo by ten čas zastaviť, sakra?

December bol neúprosne rýchly, plný adrenalínu a na romantiku v podobe písania na blog nebol čas. Bol jednoducho predzvesťou veľkých zmien a zatíňania zubov, ktoré ma čakajú v Januári. Nebudem ale predbiehať. Všetko sa včas objaví v niektorom z príspevkov, pretože, ako mi raz ktosi povedal: „ešteže ty sa zo všetkého rada vypíšeš“. Na začiatku… Pokračovať »

Ja, mama dvojčiat versus ja, mama

“Keď robíš niečo bohumilé a odsudzuješ tých, ktorí to nerobia, si v pasci svojho ega.” znie voľný preklad múdra, na ktoré som naďabila pasívne sa prechádzajúc po filozofických zákutiach Facebooku. Vraj to povedal Mooji. Ja som si vetu presadila do svojej vlastnej záhradky a v mojich podmienkach začala naberať trochu inú podobu, než bola tá… Pokračovať »

Kam na výlety s deťmi?

Včera ubehli dva roky od môjho prvého blogu. Rozhodla som sa, že to oslávim kompilátom toho najlepšieho z našich dovoleniek s deťmi. Určite rozumiete, že pod pojmom „dovolenka s dvojčatami do dvoch rokov“ sa v skutočnosti skrýva „cestovanie pre otrlých, obohatené o chvíle pripomínajúce oddych a dovolenkové zážitky“. Pokiaľ vás tento popis reality zaujal a… Pokračovať »

V Krkonošiach rastú: mama strom a tata strom.

K čomu mi vlastne takýto blog je? Túto otázku si kladiem raz ročne. Vždy, keď príde faktúra za doménu a hosting. Písať si denníček na papier a strkať do šuplíka by vyšlo lacnejšie. Nebola by to však taká krikľavá zrážka s realitou. Píšem si sem všlijaké krásne pripomienky tohto vzácneho obdobia, ktoré sa plíživo končí… Pokračovať »

Jesenných milión farieb a ďalší gram múdrosti

Je tu jeseň. Pre nás všetkých ďalšia v poradí, pre Filipka prvá vražedná. Oni totiž na jeseň padajú listy a Filipko má z každého jedného panický strach. Asi bol v minulom živote listnatým stromom. Ako dospelákovi sa vám neraz zacnie po tejto schopnosti všeličo si predstaviť, všeličomu uveriť. Našťastie je to len prechodná fáza do… Pokračovať »

Byť matkou sa oplatí

Mala som rozpísaný koncept o skrytých výhodách  úspešného rozmnožovania sa. (O zjavných výhodách neúspešných pokusov o rozmnožovanie sa, o tom viete isto viac vy než kdejaký úbohý rodič dvojčiat.) Lenže potom prešlo dnešné odpoludnie a ja som ten koncept vyhodila. Niežeby tie výhody prestali existovať, ale život tak nejak priniesol zase novú perspektívu. Je pondelok,… Pokračovať »

Dvojroční pražáci v prírode

Dvojčatá majú za sebou týždňový pobyt v prírode. Vyzerajú ako vojnoví veteráni, ale prežili to. Lukáškovi sa nos, na ktorom pristal keď sa ohýbal po kamienok, zahojil už úplne. Tie štyri obité kolená a jedna hrča na čele sa časom určite zahoja tiež. Žiadna cena bez trvalých následkov totiž nie je privysoká, keď ide o… Pokračovať »

  • Druhý!

    Zverejnené od

    Len nedávno sme oslávili prvý a už stihol ubehnúť i ten druhý. Keby ste na blogu hľadali zapatrošený článok z Júna, nehľadajte. Celý mesiac som nenapísala ani čiarku. Na blog. Do mailov a obrovskej tabuľky o niekoľkých listoch som toho popísala habadej. Takto dnes podľa všetkého vyzerá plánovanie svadby. A tak sme sa s tátom… Pokračovať »

  • Pýcha a fakty

    Zverejnené od

    Sme perfektne objektívni rodičia a svoje deti vidíme triezvo. Nič neprikrášľujeme, nenadržiavame im, nemáme prehnané ambície. Preto mi musíte veriť, keď vám poviem, že naše deti sú po všetkých stránkach absolútne najlepšie! Objektívne. A to im pod nohy hádžeme polená ako len vieme. Na prvé preteky v živote ich posadíme na dávno odrastené odrážadlá, ktoré… Pokračovať »

  • Pár báboviek z piesku

    Zverejnené od

    „Moje deti sú moja zenová záhradka.“ Toto mi tak prebehlo hlavou, keď som si v pieskovisku stavala už tretiu bábovku a tešila sa na moment, keď si to moje deti všimnú a pribehnú mi ju zbúrať. Jasné, že nikto si nedovolí spýtať sa vás prisprostú otázku: „A ty prečo máš deti? Máš menej peňazí, si… Pokračovať »

  • O tom, ako dvojčatá k turistike pričuchli

    Zverejnené od

    Ako sme dovolenkovali s deťmi v zime, keď nás už začalo veľkomesto všelijako omínať, o tom som sa zmienila vo februári. Nuž a májový predĺžený víkend si povedal, že sa nesmie nechať zahanbiť. Nenechal. Štyri dni sa pred nami vykrúcal najlepšie ako len vedel. Celé sa to začalo veľmi milým pozvaním na krásnu svadbu do… Pokračovať »

  • Babylon v jednom byte.

    Zverejnené od

    Ja hovorím po slovensky, táta po česky a každé dvojča používa úplne iný dialekt miminkovštiny. Tú už by niekto mohol konečne kodifikovať, majú v tom fakt bordel. U nás doma teda nenájdete dvoch ľudí, ktorí by hovorili rovnako. Tak napríklad, všetci sa pozeráme na jednu vec a ja prehlásim, že je to keksík, táta povie… Pokračovať »

  • O obdobiach s dvojčatami. Nekorektne.

    Zverejnené od

    Neviem ako v iných rodinách, ale u nás pomerne často prebiehajú všakovaké úvahy o tom, kde sme a čo nás čaká. Aj keď naša situácia už nie je tak desivo nová ako v začiatkoch, predsalen po takmer dvoch rokoch rodičovania je toho k uvažovaniu stále neúrekom. Aby sme mali aký-taký prehľad o tom, s čím… Pokračovať »

  • Rastú tak rýchlo!

    Zverejnené od

    Tak nejako sa tušilo, že naše deti budú fakt veľké. Už rozmery pri pôrode všeličo napovedali. Rýchla výmena oblečenia, kedy som sa sama strácala v tom, čo ešte dokážem s prižmúrením oka prehlásiť za oblečené, tomu pritakala. No a potom je tu fakt, že slová „daj ham“, nasledované dupotom nožičiek a neznesiteľne ukňučaným „haaaaam, haaaam“,… Pokračovať »

  • Jeden deň v živote s dvojčatami

    Zverejnené od

    Nostalgicky spomínam na časy, nie tak dávne, kedy moje deti s nadšením ničili len seba a náš majetok. Nedávno svoje portfólio rozšírili o svoju maminku. Že také malé deti nemôžu dospelákovi nič urobiť? To by ste sa divili. Správne namierený detský laktík, či celých 14 kíl malého človeka hodených s rozbehom na môj chrbát, dokáže… Pokračovať »

  • Kam sa zašiť v zime s deťmi?

    Zverejnené od

    No do snehu, samozrejme. Niežeby v tom pražskom blate s mlákami nebola sranda, dvojčatá si ho užívajú pokiaľ kombinézy a topánky dovolia. Keď už nedovolia, užívajú si ho ďalej. Každý má svoju vlastnú hranicu tolerancie blata a tak i u nás musel napokon nastať deň, kedy sme naložili zablatený kočík a zablatené topánky do zablateného… Pokračovať »

  • Si rodič. Nie si normálny človek.

    Zverejnené od

    To sú také roztomilé chvíle, kedy si túto vetu opakujem znovu a znovu. Byť normálnym človekom sa nám nepodarí ani v tých vzácnych chvíľach, kedy na tento cieľ môžeme upriamiť všetky naše sily. Napríklad keď tri dni putujeme po úplne opustenom hrebeni, kde nestretneme nikoho okrem bačov a oviec. Potrebujeme len to, čo máme na… Pokračovať »