Nad Banskou Bystricí je… Lukáško s Filipkom

A nielen nad. Aj pri, aj v. Týmto posielam veľký pozdrav všetkým frfľošom, ktorí zvyknú šomrať, že v Banskej Bystrici “zdochol pes”. Aj dvojčatá ho posielajú, pretože od nedele toho stihli zažiť habadej:

Nedeľa: Starká vyhlásila, že je najvyšší čas priložiť deväť mesačného Lukáška/Reinholda ku skale a zistiť, či sa udrží. Tak sme sa vybrali na Kaľamárku pri Detve. Reinhold sa nakoniec pod skalu nedostal, trénoval ale horizontálne. Filipko mu ako vždy zdatne sekundoval. Po celom dni medzi stromami dostali z pľúc pražský vzduch a usmievali sa od ucha k uchu. My dospeláci sme sa tiež usmievali, lebo sme si všetci siahli na skalu. Každý podľa svojich možností.

Pondelok: Rozhodla som sa, že chlapci musia vidieť, kde som žila prvých 19 rokov svojho života. Tak sme šli na kopec nad sídliskom. Tam chalani dokončili svoje dielo na zablatených teplákoch, pospali si pri prístrešku, kde ujko na kraji lúky vyrezáva sochy a potom sa postarali o zábavu v pizzérke.

Utorok: Keďže počasie sa nevedelo rozhodnúť, vykašľali sme sa na naplánované Donovaly a išli si pozrieť čarovnú Banskú Štiavnicu. Úžasné mesto. Od milého pána na parkovisku, cez fantastické výhľady a atmosféru, až po bezproblémový obed v reštike s deťmi. To sú také chvíle, kedy jedlo síce nestojí za veľa, ale vôbec vám to nevadí, lebo je tam pekne a ľudia sa snažia byť nápomocní, keď vidia prichádzať dvoch pocestných s miminkami v nosítkach.

A dnes sa práve rozhodujeme kam sa vybrať. Pravdepodobne si pôjdeme pozrieť králický vodopád.

V Banskej Bystrici je proste hrozná nuda. A s deťmi o to väčšia! Nikdy, vážne nikdy sem nechoďte. Radšej ani nehovorím o hnusne zrekonštruovanom Barbakane na námestí, kde to vôbec nemá atmosféru a nemôžete ochutnať ani zaujímavé pivo podľa receptúry z roku 73.

Napísala sdvojcatami