Múdro začínajúcej maminky

Som mama iba 4 mesiace. Mám za sebou akurát tak skúšobnú dobu. Nezavreli ma, nevzali mi deti, muž mi nezdrhol, tak súdim, že si ma azda na pozícii matky nechajú. Nemám ale ešte mandát na to, aby som mohla mať nejaký striktný názor. To si nechám až na čas, keď budem ako matka matadorka radiť tým vyplašeným úbožiačkam, medzi ktoré sa radím teraz ja.

Keď si vezmeme, že stredná dĺžka života u žien je 81 rokov, budem matkou ešte 50. Z toho odslúžené 4 mesiace sú vskutku nič, 0,7% ak to mám správne. Jednu vec som ale za tú kratučkú dobu stihla vypozorovať: byť matkou je koncentrovaná schopnosť žien vidieť problémy, kde niesú. Priznajme si to, všetky túto schopnosť máme. Tak nejak s tým bojujeme a v duchu si každý deň hovoríme niečo na spôsob “nie, fakt mi nepovedal, že som tlstá, iba skonštatoval, že mi to dnes sekne a nie, neznamená to ani to, že inokedy som hnusná … … … ”. A toto máme v miliónoch prevedení. To je v pohode, lebo sú to blbosti. Keď sa nám ale narodia deti, prevalí sa tsunami s “čo keď”. A to už blbosti nie sú. Lebo keď dieťa spokojne spinká, určite mu niečo je. Ako môže toľko spinkať? Čo keď je choré? Keď nespinká, tiež mu určite niečo je. Nemá spinkať?

Jednoducho matky si nedajú pokoja. Ohýbame to, čo je samo o sebe prirodzené a malo by podliehať našej intuícii. Sedliacky rozum mi našepkáva, že pokiaľ by táto intuícia nebola od prírody nastavená správne, ako by mohlo ľudstvo prežiť do dnešného dňa? Naši predkovia nemali žiadneho Modrého koníka, ani Mimibazár. A tým pádom ani možnosť neustále znižovať hodnotu vlastného úsudku, lebo niekto iný to robí inak.

To mi tak napadlo včera, po prečítaní tohto článku. Poslala mi ho kamoška, ktorá zhodou okolností uchopila starostlivosť o deti úplne inak než ja. A tiež správne.

Tak snáď tých nasledujúcich 50 rokov s mojimi deťmi zvládnem! A nebuďme neustále v akejsi defenzíve, maminky. Myslím, že nehráme fucik. Ani nestojíme pred súdom. Nik nám nekrivdí.

Napísala sdvojcatami