Do nového roku s dvojčatami

 

Rok 2017 bude prvým kompletným rokom, ktorý ľudia mnou stvorení, strávia na tomto svete.  Mimo mňa. Dýchajúc a jediac a bojujúc s gravitáciou už len sami za seba. Sú to frajeri, to dokázali už v Q3 a Q4 roku 2016. Mám vážne podozrenie, že som dostala najlepšie možné deti. A tak mi do roku 2017 zostáva priať si toľkoto:

1. Byť sebavedomejšou maminkou

Od kedy som maminkou, zvádzam takmer kontinuálny boj o svoje maminkovstvo. Ale chcem, aby sa v tomto roku úplne premenil význam niektorých viet. Napríklad: “Ty máš ale pohodičku. To by som tiež chcel.”. V roku 2016 táto veta znamenala: “Flákaš sa, pridaj.”. Význam, ktorý pre túto vetu chcem v roku 2017 je: “Ako to perfektne zvládaš, keď si tu v rytme electroswingu a v dobrej nálade upratuješ kuchyňu a popri tom meníš čisté riady v umývačke za špinavé, kým v kúpeľni sa perie už druhá práčka, deti majú v sebe tri dávky mlieka a na sebe jednu dávku príkrmu, sú päť krát prebalené a raz kompletne prezlečené a ani s dvojčatami sa nebojíš pridať si prácu s látkovými plienkami a odľahčiť prírodu i rozpočet od pampersiek… ”. Odpoveď: “Ďakujem.” potom môže spokojne vymeniť tú pôvodnú: “Strč sa.”

A to je len jeden príklad za mnohé. Posilnené maminkovstvo by sa dokázalo ubrániť invazívnym zásahom do môjho domova z vonku. A blbým kecom. A vôbec.

2. Užívať si každý deň ešte viac

Ono sa to nezdá, ale z ničoho nič mi odplávala štvrtina materskej. Takže celé tie dva roky budú preč asi tiež z ničoho nič. Rok 2017 bude teda jediným rokom, ktorý bude kompletne naplnený prípravou nových dvoch ľudí pre svet. A plánujem byť toho úplnou súčasťou. Nemienim sa len tak z kuchyne prizerať, čo tí ľudia už zvládnu. Lebo zvládnuť to zvládnu i sami, o to sa nebojím. Ale ja radšej nechám kuchyňu kuchyňou a budem sa vychovávať spolu s nimi.

3. Strachovať sa menej

Nikdy som necítila toľko strachu ako od toho Dňa u Apolináře. A je to neuveriteľne paralyzujúca sila. Ak sa mi podarí v roku 2017 prestať googliť každú chorobu o ktorej sa kdesi dočítam, poviem si, že mám vyhraté. Treba začať malými krôčikmi.

4. Minimalizovať veci

Napriek tomu, že človek potrebuje skutočne málo bez toho, aby sa musel nejako obmedzovať, neustále ma zavaľujú veci. A potom zháňam veci na tie veci. A keď nejakú vec potrebujem, tak aj tak neviem v akej veci tá vec je. Už teraz mám pocit, že ma tie veci zjedia v noci, keď budem spať. Nemám rada veci.

Keď zistím, ako sa dá vytvoriť udržateľný systém, v ktorom sa nekumulujú (ale zároveň nevyhadzujú) veci, budem naozaj šťastná.

5. Napísať jeden blog každý týždeň v stredu

Fakt. Sledujte ma!

Napísala sdvojcatami