Dajme si pokoj

Pôvodný nadpis bol “Dajte si pokoj!”. Áno, i s výkričníkom! Ale po chvíli som si uvedomila, že je veľa ľudí, ktorí si jednoducho pokoj nechcú dať. A sú šťastní. Prečo by mal nadpis nejakého malého blogísku niekomu niečo prikazovať?

Ja si ale pokoj dať chcem. Aj táta si ho chce dať.

Väčšinu času som ako chodiaca reklama na materskú. Som vďačná, že mi bolo napokon dopriate stať sa maminkou a baví ma byť ňou na plný úväzok. Vlastne na plnší než plný.

A jasné, štve ma milión vecí, mozog ide definitívne do hája, nikto tú drinu neocení, chcem sa deťom cez deň venovať viac, než zvládam, nemám vôbec žiaden čas pre seba, jeden blog o pár riadkoch píšem aj niekoľko dní a strašne túžim konečne dopísať dávno rozpísaný mail pre svoju tehotnú kamarátku… Štve ma to, ale beriem to ako súčasť, inak veľmi atraktívneho, balíčku. No všetkého veľa škodí. Aj maminkovstva.

Neverila som, že je možné dostať celý jeden deň voľna. Keď som ráno o piatej vstávala, aby som odsala mlieko, navliekla sa do výstroje, zbalila batoh a napokon so snowboardom pod pazuchou vyrazila na tramvaj, stále som kdesi na pozadí očakávala, že ma niečo zastaví. Nezastavilo.

Vrátila som sa dokonale odpočinutá, aby ma na chvíľu zase neštvalo, že mozog ide definitívne do hája, nikto tú drinu neocení, chcem sa deťom cez deň venovať viac, než zvládam, nemám vôbec žiaden čas pre seba, jeden blog o pár riadkoch píšem aj niekoľko dní a strašne túžim konečne dopísať dávno rozpísaný mail pre svoju tehotnú kamarátku…

Človek by neveril, že táto moja malá veľká dovolenka mala vcelku neslávny začiatok. Dosť som sa naštvala, keď som sa s predstihom necelého týždňa dozvedela, že tatínek sa chystá na 4 dni na teambuilding do Krkonoš a nejako sme sa na tom zabudli dohodnúť. V takej chvíli sa môže stať všeličo, vrátane riešenia “ja nikam nepôjdem, ani ty nikam nepôjdeš”, alebo “tak choď a ja budem napaprčená ešte dlho”. Ale keď sa taký hnev dobre nasmeruje, môže z neho byť vskutku konštruktívna sila. Môže to skončiť i tým, že ja som šťastná ako blcha, táta je oddýchnutý ešte z Krkonoš a navyše je za frajera, že mi umožnil ísť sa na celý deň snowboardovať a deti sú spokojné, lebo vyrastajú v usmiatej rodine.

Naučila som sa, že je dobré dať si proste občas pokoj.

Napísala sdvojcatami