Čas, v ktorom nieje čas sa čudovať

Tak nám začína obdobie zázrakov. To, na ktoré som sa toľko tešila. Svet je zrazu čarovné miesto a každý deň sa stane niekoľko kúziel.

A ja v tomto rýchlom svete premien nesmiem stratiť orientáciu. To sa vám totiž ľahko stane, že malého objaviteľa naučíte niečo, čo ste nemali v úmysle. Tak napríklad, Lukáško vyplazí jazyk vždy, keď mu poviem „ukáž“. Chvíľu mi vŕtalo hlavou, kde to vzal, ale potom som sa pristihla, ako sa mu šťúram prstom v puse, vyplazujem na neho jazyk a hovorím „ukáž“, pretože zase niekde niečo našiel a snaží sa z toho v ústach vytvoriť menu od michelinského šéfkuchára.

Vďaka tomu, že už všeličo vnímajú, nastáva pre mňa parádna časť materskej dovolenky. Jasné, som proti veľkému vysedávaniu pred telkou a cez deň ju máme vypnutú – s výnimkou času, keď mi beží doktor House a deti spia. A samozrejme rannej kávičky so správami. Ale raz za pár dní si posadím majiteľov tých štyroch zvedavých očí na gauč a pustíme si spolu rozprávky. Povedzte, kto iný si môže dovoliť tento luxus? Nikto! A tak už mám odpozeraných niekoľko dielov Macka Uška. Od môjho detstva už ubehlo toľko času, že som stihla zabudnúť aký skvelý Macko Uško je.

A keď sa nám chce, pustíme si kľudne celý animovaný film. Pravda, chalani pri tom vydržia maximálne pol hodinu. Potom ich už odvolajú nevyhnutné huncútske povinnosti. Zvyšok filmu je už celý môj. A vôbec sa za to nemusím hanbiť!

Napísala sdvojcatami