Budem proste bohovská

Bola som presvedčená o tom, že zo mňa určite nebude žiadna hysterická matka. Budem cool a free. Hádajte ako som dopadla. Moje deti umierajú aspoň päťkrát denne. Či už sa im kýchnutím zastaví srdce, alebo ublinknutie znamená nevyliečiteľnú chorobu. Keď k tomu pripočítam fakt, že žijem uprostred spektra rôznorodých názorov, ktoré iným a jedinečným spôsobom nahliadajú na moju činnosť ako na nesprávnu, z času na čas sa nutne pristihnem pri myšlienke, že ak tie deti nezomrú svojvoľne, ublížim im ja. A z takej myšlienky si zahysterčí každý.

Ale mohlo to byť horšie. Ešte pred pôrodom som si kúpila Maminku. Reku že sa naladím. Dočítala som sa, že ženy sú často po pôrode cisárskym rezom traumatizované, lebo majú pocit, že zlyhali ako matky, že nenaplnili svoju funkciu ženy a tak ďalej a tak podobne a tak dlho. Ako vraj pomerne vzácny prípad predurčený i s dvojčatami k prirodzenému pôrodu, tomu článku som príliš veľa pozornosti nevenovala. Spomenula som si naň až vtedy, keď si moje dvojčatá uvedomili, že svet je krutý a nespravodlivý, že je to pasca a že nikam dobrovoľne nepolezú. Cisársky rez. Super. Teraz budem musieť byť traumatizovaná. Hoci som vedela, že budem musieť, nebola som. A obišlo ma mnoho ďalších tráum.

Záverom, čítaj Maminku. Keď máš pocit, že si iracionálna, proste si prejdi zoznam prípadov, v ktorých iracionálna niesi, ale mohla by si byť. Kým je týchto prípadov stále dosť (a to by som nechala na subjektívnej definícii), je všetko v poriadku.

Napísala sdvojcatami