Články od: sdvojcatami

Je to jednoduché. Niekde to ide „od deseti k pěti“, u nás aktuálne od štyroch k dvom. Prvý čaro dvoch objavil Lukáško. Nejaké dva mesiace s nadšením a absolútnou istotou trávi čas postavený na dvoch nohách. Bez rúk. Ale okrem cieleného pupkáča na matrac sa nikdy neodvážil pohnúť. „Si trápny“ povedal mu pravdepodobne brácha v tej… Pokračovať »

Prežili sme prvý rok! Oslava síce prebehla v nemocnici, ale všetci sme stále nažive a to je dôležité. Len Lukáško je vylepšený o frajerské priliehavé tielko prekrývajúce popáleniny od kávy, ktorú na seba vylial pár dní pred svojimi narodeninami. To asi aby som nemohla machrovať, že sme vydržali celý rok bez ujmy. Nedá sa nič… Pokračovať »

Za posledný týždeň som sa skúsila pozrieť bližšie na zdravé stravovanie detí (a trochu i nás, dospelých). Doteraz som sa skúmaniu bránila. Bála som sa, že by to dopadlo podobne hystericky ako s gúglením chorôb. A čuduj sa svete, ono to presne tak i dopadlo. Za pár dní prechádzania príspevkov v skupine Čo jedia zdravé deti?  som pochopila… Pokračovať »

Tak si dnes ráno pijem kávu a pozerám včerajšie správy, ešte netušiac, že sa v nasledujúcom momente niečo zmení. To niečo zapríčinil Lukáško. Prišiel s dospeláckym výrazom v tvári, vyhodil plienku plnú svojho zadku na gauč, hlavu si oprel o mňa a bez veľkých rečí začal sledovať správy. Aj kávičku by si so mnou hádam… Pokračovať »

O tom, že som ja maminka šikovná, svedčia i nové osobné rekordy, ktoré som stihla nazbierať za (stále ešte necelý) prvý rok s mojimi dvojčatami. Nezaháľam. Prvý a najzásadnejší rekord mám váhový. Tehotenstvo samozrejme nepočítam, to by mohol machrovať každý. Ja som zvládla od pôrodu pribrať krásnych 15 kíl, čo je 10 kíl naviac oproti… Pokračovať »

„To to ubehlo.“ povzdychne si neraz nejedna maminka. Proste keď ste maminkou, čas letí oveľa rýchlejšie, než by ste chceli. Chalani budú mať čo nevidieť rok a ja začínam rozmýšľať nad tým, čím všetkým sme si spolu prešli. Napríklad len taká blbosť ako kočíkovanie. Za ten čas stihla prejsť niekoľkými vývojovými stupňami, ktoré majú – predpokladám… Pokračovať »

Nadišla chvíľa na trošku toho bulváru. Áno, aj toto sa deje za zavretými dverami nášho bytu. Tomu neuveríte! Čítajte hneď teraz! Práve som dojedla posledný plátok melóna, ktorý som kúpila deťom. No a čo. Aj tak o tom nevedia a ešte tam majú marhule a banány. V zime som dávala deti v kočíku do vnútrobloku,… Pokračovať »

Tuším som zmeškala tri príspevky. To sa nedá nič robiť. Posledné tri stredy som sa našla vždy v neprívetivej nálade. Sadla som si za počítač a zistila, že mnou lomcuje zlosť. Hoci sa snažím písať tento blog ako akýsi autentický obraz prvých rokov môjho materstva (a možno aj posledných, ak mi tá grafománia vydrží dosť… Pokračovať »

„Tak napíš občas o tom, aké to máš ťažké a aké zlé je mať dvojčatá. Ľudí nebaví čítať o tom, že si happy a všetko zvládaš.“ poradil mi snúbenec, keď sme sa bavili o zvyšovaní návštevnosti blogu. Dobre, za pokus to stojí. Ale ako napísať text, pod ktorý by sa kľudne mohla podpísať Zóna A,… Pokračovať »

Keď žijete svoj prvý rok, deje sa prvý krát všetko. Aj Veľká noc. Táta uplietol korbáč a mlátilo sa ako sa patrí. Najprv sa zdalo, že z toho nič nebude. Na nijaké dramatické oslavovanie Veľkej Noci si historicky nespomínam, takže keď som vyrástla zo zdobenia vajíčok, znamenal pre mňa tento sviatok iba zavreté obchody a… Pokračovať »