… a chleba je drahý

„Tak napíš občas o tom, aké to máš ťažké a aké zlé je mať dvojčatá. Ľudí nebaví čítať o tom, že si happy a všetko zvládaš.“ poradil mi snúbenec, keď sme sa bavili o zvyšovaní návštevnosti blogu. Dobre, za pokus to stojí. Ale ako napísať text, pod ktorý by sa kľudne mohla podpísať Zóna A, keby mal Koňýk miesto drahého chleba dvojčatá?

Objednali sme si jedlo s pivom, deti boli zrovna doma s babičkou a tak ako vždy, nič nás netrápilo. Tak sa od tej chvíle zase trápim otázkou, čo by ma tak mohlo trápiť, aby som o tom mohla napísať blog. Aby nedošlo k nedorozumeniu – kým som sa nestala mamou, neustále ma niečo trápilo. Takže skúsenosti s tým mám bohaté. Lenže možno práve preto si teraz odmietam robiť vymyslené problémy. Byť mamou a zároveň sa z detí nezblázniť (čo sa mi krásne darí dopúšťaním sa chvíľ úplne bez nich) je proste skvelé.

A to skvelé je môj problém. Nuž si môžem s Koňýkom v cenzurovanej verzii spievať, že „všetko je bez chyby“, pretože keď ste na materskej šťastné ako lečo:

1. Riskujete, že vás obvinia z toho, že ste dokonalá, veselá biomatka, ktorú vyčerpané maminky neznášajú.

2. Máte výčitky svedomia, že niečo robíte zle. Nie je predsa možné, že stíhate všetko nutné a ste v pohode. Trápite sa pocitom, že niečo vám musí unikať a vy netušíte čo.

3. Svoju radosť z materstva pred kamarátmi trochu skrývate, aby vás nemali za „vypatlanú domácu puťku“.

4. Čelíte narážkam na to, že sa flákate. Lebo popravde, keď sa o deti stará niekto iný, vy sa skutočne bez hanby flákate. (Ako sa neflákate sama doma, to nikto nevidí.)

5. A chleba je drahý!

Tak lajkujte, šérujte, hejtujte, milí moji. 🙂

 

 

 

Napísala sdvojcatami