5 vecí, ktoré ma po pôrode štvú. A nikto ma nevaroval.

Vždy som chcela napísať niečo s nadpisom 5 vecí, ktoré … . Konečne! 

  1. Ľudia s názorom
  2. Čakala som, že si porodím svoje nádherné dvojčatká a všetci ma budú chváliť, akí sú krásni, ako priberajú a papajú, ako ich suprovo obliekam, ako s nimi cvičím, ako sa im venujem. Čakala som, že budem najvyššia inštitúcia pre všetky rozhodnutia týkajúce sa týchto dvoch detí. Za toľkú naivitu by sa nemusela hanbiť ani Rosamunda Piltcher.

  3. To jsou dvojčátka?
  4. Spočiatku mi to prišlo strašne milé. Dnes sa musím priznať, že už to vie byť pekne otravné. Ponáhľate sa, v gebuli vám šrotuje zoznam blbostí na ktoré nesmiete zabudnúť a do toho “jéééé to jsou dvojčátka?”. Len tak, z ničoho nič. Naviac, s faktom že mám dvojčatá som už vnútorne tak zrastená, že mi to príde ako “jééé, vy máte dvě nohy?”.

  5. Doktorky na Bulovke
  6. Medzičasom som zistila, že doktori sú téma, ktorá sa nedá nikdy celkom vyčerpať. Preto by som to moc nepitvala. Jednoducho tam, kde sestrička vie a povie vám viac, než doktorka, to príliš dôveryhodne nepôsobí. Ale obvoďáčku máme dobrú!

  7. Vlastné telo
  8. Niesom naivka, ktorá čaká, že hneď po pôrode si natiahne predtehotenské nohavice a bude sa cítiť opäť ako kočka. Ale tri mesiace od pôrodu s tým už trošku počítam. Tie nohavice som natiahla po kolená. Skončili zúrivo odhodené v kúte a ja chodím stále v tehotenských elasťákoch. A necítim sa ako kočka.

  9. Vlastný mozog
  10. Ani ako priemerne inteligentný tvor sa necítim. Mozog proste vyhlásil, že so všetkými tými hormónmi a materinskými pudmi v jednom tele žiť nebude a zdekoval sa na dovču. Dúfam, že tam šiel len počkať, kým sa situácia ukľudní a potom sa zase vráti. Nerada by som sa totiž pravidelne potýkala s podobnými vecami ako napríklad pri zakladaní tohto blogu. Sto krát som si rozbiehala eftýpko, ale zrazu sa proste nepripojím, do prčic a píííííííp a ******! Iba fakt, že nechcem byť jednou z “nich” – rozumej, z tých žien, ktoré telefonujú chlapovi keď si nevedia pustiť pavrpojnt – ma vyhecoval k základnej mozgovej činnosti. Keď si však pri pokladni nespomeniem na pin, ktorý používam už roky furt dokola, nezachráni ma vôbec nič. Ani keď si nespomeniem adresu bytu, ktorý spoluvlastním.

Napísala sdvojcatami