Články za mesiac: október

To, čo bolo niekedy dávno moje kompletné sťahovanie sa na koleji, je dnes výsledok hodinovej prípravy na trojdňovú dovolenku. Dobre, možnože štvrtina môjho kompletného sťahovania, ale oveľa viac fakt nie. Zrazu so sebou všade vozíme dvojitú dávku radosti zo života. Nepatríme medzi ľudí, ktorí si povedia, že s miminkami zostanú doma. Treba si ale priznať,… Pokračovať »

Proste sa cítite ako idiot, tomu sa nedá vyhnúť. Dni trávite hovorením na ľudské miniatúry, ktoré vám nerozumejú. Roztomilo sa na vás usmievajú, naťahujú ručičky a vy na ne šušlete ako o dušu spasenú. Témy na monológ sa zužujú, až napokon sa prichytíte pri tom, že pri každom prebaľovaní komentujete to, čo ste našli v… Pokračovať »

Bola som presvedčená o tom, že zo mňa určite nebude žiadna hysterická matka. Budem cool a free. Hádajte ako som dopadla. Moje deti umierajú aspoň päťkrát denne. Či už sa im kýchnutím zastaví srdce, alebo ublinknutie znamená nevyliečiteľnú chorobu. Keď k tomu pripočítam fakt, že žijem uprostred spektra rôznorodých názorov, ktoré iným a jedinečným spôsobom… Pokračovať »

Vždy som chcela napísať niečo s nadpisom 5 vecí, ktoré … . Konečne!  Ľudia s názorom Čakala som, že si porodím svoje nádherné dvojčatká a všetci ma budú chváliť, akí sú krásni, ako priberajú a papajú, ako ich suprovo obliekam, ako s nimi cvičím, ako sa im venujem. Čakala som, že budem najvyššia inštitúcia pre… Pokračovať »

Keď už začínam byť zmierená s tým, že s deťmi zostanem v pôrodnici do ich puberty, nastáva neuveriteľný zlom v podobe tých čarovných slov: “Pokud se nic nestane, zítra Vás pustíme.” Nič sa nestalo, Filipkova záhadná teplota, na ktorú antibiotiká zabrali bola zažehnaná, žiadne dieťa nezožltlo. Tatínek nás naložil do auta a doviezol domov. Popri… Pokračovať »

“Maminko, to dítě máte poblitý. Nemůžete ho mít takhle v mokrým.” Prezliekam dieťa. “Proboha co to děláte!?” To, čo si myslíte. Dávam svojmu miminku na koštovku bourbon s ľadom a vy ste ma pristihli. “Říkali jsme si přece že po jídle to dítě nesmíte převlíkat!” Ospravedlňujem sa a hovorím si, že je to lepšie než… Pokračovať »

Je jedno, či deti spia a ja to chcem využiť na umlčanie bolesti ktorú na mňa kričí jazva po cisári. Alebo chcem ísť na záchod. Osprchovať sa. Prezliecť z poblitého a pokadeného pyžama. (Deťmi!) Čokoľvek. Intervaly proste tikajú. Asi hodinu prebaľujem. Zdá sa vám to veľa? Nie je keď spotrebujete na jedno vystresované dieťa 4… Pokračovať »

Dni v pôrodnici sa postupne začínali ponášať na absurdnú poviedku, ktorú som nečítala. Čakala som niečo ako: “Moja, si hustá, že si vynosila 7 kíl hmoty rozdelenej do dvoch živých detí. Daj si cukrík.” Cukrík som nedostala. Ani lízatko. Zato som vyfasovala dve miminka bez tutoriálu.   Hovorili, že miminká sa prisávajú k prsu, z… Pokračovať »

Ležanie na JIP pražskej pôrodnice u Apolináře nemôže byť nikdy nijak dôstojné. Stotožnila som sa s tým. Vlastne je to pocit nijak nepríjemný. Nič nemôžete urobiť dobre ani zle, proste len tak existujete od pása nahor ako kus mäsa na pulte. V zľave. A to “něco na náladu”, čo Vám anestezioložka so sprisahaneckým mrknutím oka šupla do… Pokračovať »