“Ty nejdeš do práce!” hovorieval mi Filipko vždy ráno, keď sme vyprevádzali tátu. A ja som mu na to odpovedala, že aj ja raz budem musieť zase chodiť do práce. No a každé “raz” raz nastane. Toto pred bezmála dvomi mesiacmi, ale ja som o tom ešte nemala čas napísať. Život sa zahustil tak, že v… Pokračovať »

Začíname na ostro. Nijak sa netajím tým, že nie som maminka zavesená na svojich deťoch. Vedome nechávam babičky a ostatných členov rodiny budovať si vzťah ku dvojčatám podľa toho, ako to chcú oni, nie ja. Za toho dva a pol roka som to vyhodnotila ako prístup prospešný pre všetkých. Deti sú zvyknuté na rôznych ľudí… Pokračovať »

December bol neúprosne rýchly, plný adrenalínu a na romantiku v podobe písania na blog nebol čas. Bol jednoducho predzvesťou veľkých zmien a zatíňania zubov, ktoré ma čakajú v Januári. Nebudem ale predbiehať. Všetko sa včas objaví v niektorom z príspevkov, pretože, ako mi raz ktosi povedal: „ešteže ty sa zo všetkého rada vypíšeš“. Na začiatku… Pokračovať »

“Keď robíš niečo bohumilé a odsudzuješ tých, ktorí to nerobia, si v pasci svojho ega.” znie voľný preklad múdra, na ktoré som naďabila pasívne sa prechádzajúc po filozofických zákutiach Facebooku. Vraj to povedal Mooji. Ja som si vetu presadila do svojej vlastnej záhradky a v mojich podmienkach začala naberať trochu inú podobu, než bola tá… Pokračovať »

Včera ubehli dva roky od môjho prvého blogu. Rozhodla som sa, že to oslávim kompilátom toho najlepšieho z našich dovoleniek s deťmi. Určite rozumiete, že pod pojmom „dovolenka s dvojčatami do dvoch rokov“ sa v skutočnosti skrýva „cestovanie pre otrlých, obohatené o chvíle pripomínajúce oddych a dovolenkové zážitky“. Pokiaľ vás tento popis reality zaujal a… Pokračovať »

K čomu mi vlastne takýto blog je? Túto otázku si kladiem raz ročne. Vždy, keď príde faktúra za doménu a hosting. Písať si denníček na papier a strkať do šuplíka by vyšlo lacnejšie. Nebola by to však taká krikľavá zrážka s realitou. Píšem si sem všlijaké krásne pripomienky tohto vzácneho obdobia, ktoré sa plíživo končí… Pokračovať »

Je tu jeseň. Pre nás všetkých ďalšia v poradí, pre Filipka prvá vražedná. Oni totiž na jeseň padajú listy a Filipko má z každého jedného panický strach. Asi bol v minulom živote listnatým stromom. Ako dospelákovi sa vám neraz zacnie po tejto schopnosti všeličo si predstaviť, všeličomu uveriť. Našťastie je to len prechodná fáza do… Pokračovať »

Mala som rozpísaný koncept o skrytých výhodách  úspešného rozmnožovania sa. (O zjavných výhodách neúspešných pokusov o rozmnožovanie sa, o tom viete isto viac vy než kdejaký úbohý rodič dvojčiat.) Lenže potom prešlo dnešné odpoludnie a ja som ten koncept vyhodila. Niežeby tie výhody prestali existovať, ale život tak nejak priniesol zase novú perspektívu. Je pondelok,… Pokračovať »

Dvojčatá majú za sebou týždňový pobyt v prírode. Vyzerajú ako vojnoví veteráni, ale prežili to. Lukáškovi sa nos, na ktorom pristal keď sa ohýbal po kamienok, zahojil už úplne. Tie štyri obité kolená a jedna hrča na čele sa časom určite zahoja tiež. Žiadna cena bez trvalých následkov totiž nie je privysoká, keď ide o… Pokračovať »

Len nedávno sme oslávili prvý a už stihol ubehnúť i ten druhý. Keby ste na blogu hľadali zapatrošený článok z Júna, nehľadajte. Celý mesiac som nenapísala ani čiarku. Na blog. Do mailov a obrovskej tabuľky o niekoľkých listoch som toho popísala habadej. Takto dnes podľa všetkého vyzerá plánovanie svadby. A tak sme sa s tátom… Pokračovať »